Láska a žiarlivosť

LÁSKU škaredí, ničí a ľuďom ubližuje, len jedna ľudská vlastnosť. Nie je nám daná (prirodzená), je do nás vštepovaná postupne, po malých dávkach od narodenia. Maličké kvapky jedu, ktoré otrávia nás, náš život a aj ľudí okolo nás, ktorých milujeme. A takto otrávení sme všetci.
JE TO MENEJCENNOSŤ!

Z menejcennosti, alebo na jej základe a ak chcete kľudne sa dá povedať, že od nej sa vyvíjajúca – je ŽIARLIVOSŤ. A to je tá najškaredšia „vlastnosť“ . A ako z malej kvapky vzniká rieka, tak zo žiarlivosti sa ďalej rozvíja HRDOSŤ, PÝCHA, ZÁVISŤ, STRACH, VINA, KLAMSTVO, OBVIŇOVANIE.
Jedným slovom NELÁSKA (a v mnohých prípadoch až neľudskosť). A všetko toto, len preto, že nevidíme, nemáme gule vidieť, hľadať našu HODNOTU a hlavne naprávať chyby, ktoré spôsobujeme častokrát vedome aj nevedome.
Nemáme silu sa k našim chybám postaviť. Prijať ich, zobrať za ne plnú zodpovednosť, za to , čo v živote našich milovaných spôsobujeme a ako nevedome si spackávame vlastný život. Viete, všetci by sme si mali osvojiť, povedané trošku vulgárnym a drzým spôsobom, za čo sa ospravedlňujem, umenie: DOJEBEME – OPRAVÍME .
Majme silu, hľadajme spôsoby, ako sami sebe povedať STOP, ODO DNES SA ZAČÍNAM MENIŤ A NAPRÁVAŤ. Nie látať záplaty, bez rozmyslu, ako keď topiaci začne okolo seba trieskať rukami. Na plávanie sa to nepodobá a skôr, či neskôr sa utopí. A veľká pravdepodobnosť je aj v tom, že ten, ktorý mu skočí na pomoc, skončí takýmto spôsobom na dne s ním. Pretože vieme, ak topiaci sa upokojí, ukľudní a nechá sa držať vodou (v našom prípade ISTOTOU ZMENY), tak sa zachráni, no a prinajmenšom, dá záchranárovi možnosť zachrániť mu život.
Tak toto by sme mali urobiť my. ZASTAVME SA, PREMÝŠĽAJME, pozrime sa na náš život 10krát a pristúpme ku hmatateľným, trvalým OPRAVÁM.
Láska a vzťahy sa totižto nedajú látať, plátať. Premyslime si, aký materiál na tú záplatu použijeme. Lásku nedrží nik pekne v rukách, pretože nie sme pripravení dať jej čo potrebuje.
PARTNERSTVO JE O ROVNOVÁHE. PARTNERSTVO JE O SPOLOČNOM LIETANÍ. No my sa ani nepribližujeme k vzlietnutiu, pretože máme príliš ťažké podvozky.
Lietanie neznamená mať ružové okuliare, každý kto o láske písal, to vedel. Znamená to, spoločne si pomáhať, zdieľať a vyvíjať sa spolu k ĽUDSKOSTI.

ĽUDSKOSŤ = ŠŤASTIE

No my radšej útočíme, hádžeme sa do úlohy obete, klameme, tým viac robíme bordel okolo seba a v nás samotných, a potom sa čudujeme, že lásku ani necítime, nezažijeme, nedotkneme sa jej. Častokrát ju necháme uletieť a to, že sa nám vytráca, vieme tiež.
No a my sme v tejto oblasti STRATENÍ. Túžime po nej, potrebujeme ju, snívame o nej (a pritom šťastie v láske naposledy zažila len blbá Popoluška).
Myslíme si, keď nás chytí menejcennosť, že nemáme čo dať. Dajme ČAS, ten máme. Dajme PEKNÉ SLOVO, dajme ÚČASŤ, ZÁUJEM, poskytnime OCHRANNÉ KRÍDLA, dajme ISTOTU, že ten druhý je pre nás dôležitý.
HLAVNE NÁJDIME ISTOTU SAMI V SEBE, ŽE SME DÔLEŽITÍ SAMI PRE SEBA. Pretože ak nič nespravíme v prvom rade s nami samými, menejcennosť sa s nami a ľuďmi, ktorých milujeme začne škaredo hrať. Hra začne prostredníctvom nášho egoizmu, povýšenosti, nariekania a všetkého toho svinstva, ktorého je len človek schopný, vo svojom vlastnom zúfalstve. 😉 Viem, že my všetci o tom dobre vieme.
V poradni s tým pomáham skoro každému. Nájsť sebahodnotu , pretože tá je prioritná pre naše šťastie. Takže potešujúce je, že to viem ľudí naučiť 😀.

Vykašlime sa na rodinné konštelácie, tety jasnovidky (so všetkou úctou k nim :D), nádeje, že ľudia sa zmenia a že dokonalý človek – láska raz príde (nepríde, pretože my sa najprv musíme stať hodnotnými).
Nehľadajme tých pravých, staňme sa my PRAVÝMI A HODNÝMI MILOVANIA. A začnime konkrétne a prakticky NIE HĽADAŤ, ale KONAŤ.
Nádej nás k láske nedovedie, len viera nám môže pomôcť, viera v nás samých.

PS: BEZ SEBALÁSKY NIET LÁSKY.

S láskou k sebe a k vám všetkým, s úctou Gaia.