Keď máme pocit a tisíce myšlienok, že nemôžeme kráčať viac ďalej, keď osud sa s nami hrá a ľudia, ktorých milujeme nám hádžu polená pod nohy a kradnú nám život, kradnú možnosti, tým, že nám ich nedoprajú, aspoň k minimálnemu šťastiu v živote.
Vtedy sa musíme zastaviť a skúsiť pochopiť, čo sa v našom živote deje.
Tých ľudí okolo nás, ktorí toto všetko v našom živote spôsobujú, sa snažme doviesť „dať im možnosť“ láskavou, trpezlivou, priamou prísnosťou a konaním k uvedomeniu si situácie, k zmene správania a prebrania zodpovednosti za svoj život. Ak chcú byť súčasťou nášho života, musia vyrovnať váhy skutkov.
Bojovať za akýkoľvek vzťah, nemôže len jedna strana. Tak ako nemôže kráčať jedna noha a musia kráčať koordinovane dve. Pomáhať a byť prísny a striktný neznamená útočiť, no konať nie na náš ÚKOR. Nie na NAŠU UJMU. K zmene ich môžeme nasmerovať, no zmeniť sa musia sami a dokázať dať o nej dôkaz.
A my naozaj v plnom rozsahu musíme pochopiť, že osoby, ak také v živote máme, ktoré nám spôsobujú toto všetko, sú len ľudia, ktorí svojou zlou stránkou, zlým správaním, poukazujú na našu dobrú stránku, na naše schopnosti a na to, aby sme preukázali našu lásku k sebe samým a prevzali zodpovednosť za náš život. Učia nás SEBALÁSKE. Nútia nás vytýčiť si hranice a urobiť maximum pre naše šťastie.
No my jednáme opačne. Keď sa táto mašinéria spustí, objaví sa STRACH, nešťastie a buď vybehnú naše zlé vlastnosti a vyvinieme tlak tým, že rýchlo chceme dosiahnuť zmenu u druhého, alebo si naivne myslíme a prehliadame jeho správanie a žijeme nádejou jeho zmeny.
A vlastne konáme, či už na jednej strane, alebo druhej, všetko sami proti sebe. Nemôžeme prehliadať chyby ostatných a nemôžeme ani na nich tlačiť, tým situáciu nevyriešime. Musíme sa zastaviť a pochopiť, že je to o objavení našej vnútornej krásy, že nám to ukazuje našu vlastnú silu, že sa dokážeme postaviť a že dokážeme kráčať ku šťastiu a je na tom druhom, či sa pripojí na našej ceste životom, alebo ten boj vzdá.
My, musíme vyjsť z kola utrpenia VON. Keď v ňom zostávame, nedarí sa nám v partnerských vzťahoch, v práci a nezvládame byť vo svojom vlastnom strede. A pritom len stačí zareagovať inak. Skúsiť riešiť a zaujať iný postoj, konať V PRVOM RADE S OHĽADOM NA SEBA, nie sebecky, ale ľudsky, bez viny a strachu, uvedomiť si svoju hodnotu. Pretože BOH, má vyšší zámer, nemusíme trpieť – musíme zmeniť postoj k nám samým a človek, ktorý nám ubližuje a všetko to ostatné, sa buď zmení a potvrdí si svoju hodnotu on sám, chytí šťastie do svojich rúk, alebo svoj boj prehrá a nahradí ho niekto iný.
No ak my nepochopíme, čo nám tým život chcel povedať, miesto neho príde druhý, tretí a situácia sa bude opakovať, pretože sme nepochopili, prečo sa nám táto vec deje. Musíme neustále potvrdzovať našu hodnotu a našu jedinečnosť, pretože ak mám svoju hodnotu, nedovolím, aby mi niekto ubližoval. Síce mu viem dať čas na zmenu a pochopenie, no slepo nedúfam, že život to zariadi a ten človek sa zmení sám od seba.
Toto všetko nás má viesť k novému postoju v živote, k partnerstvám, sebe samým, vzťahom, k práci, ku všetkému, k zodpovednosti, k tomu čo vytvárame.
Ďakujme, že máme deti aké máme, partnerov akých máme, ľudí okolo nás, pretože keď nás hnevajú a ubližujú, posúvajú nás k zmene.
Čiže na základe správania človeka v našom živote sa môžeme naučiť veľa o nás samých.
Aj v mojom osobnom živote ma veľa blízkych ľudí zradilo, sklamalo, podviedlo a všetko to zlé, čo som hore spomínala. No zastavila som sa a keďže som videla zlobu v nich a dobro vo mne, naozaj ma prinútila ich zloba byť ešte lepšou.
Napríklad takto: Jeden môj blízky človek sa stále cíti odstrčený a necíti vďaku svojich detí, pretože oni mu nevolajú, nechodia za ním a stále čaká, že oni urobia prvý krok a ja som toto mala v sebe tiež. Tento vzorec správania ma nútil jednať rovnako, ČAKAŤ a byť sklamaná. Hnevalo ma to na ňom, no vďaka jeho pomýleniu, nekonaniu a večnému jojkaniu a dávaniu sa do pozície obete, ja, dnes, koho milujem, s kým chcem byť, koho zahŕňam do svojho života NEČAKÁM, proste za ním prídem a poviem: „CHCEM BYŤ S TEBOU.“ Som strojcom vlastného šťastia. Takže ľudia v mojom živote ma vedú svojou skazenosťou a ja ich vediem rovnako, buď svojou skazenosťou (no v tom prípade chápem, že ak chcem, aby boli v mojom živote, musím robiť na sebe neustále zmeny a vyvíjať sa k lepšiemu,) alebo svojim príkladom, svojou vnútornou krásou.
Ešte veľakrát ma správanie ľudí zrazí na kolená, no som si vedomá toho, že zmenou postoja samej k sebe, k vlastnému životu, sa to bude stávať čím ďalej tým menej, pretože čím viac vzorcov správania z minulosti odstránim, tým väčšiu mám istotu, že kolotoč nešťastia (učenia, lekcií) sa síce nezastaví, no eliminujem ho v maximálnej miere.
S detskou nevinnosťou a údivom pozerám do BUDÚCNOSTI a so stareckou múdrosťou, pokojom v mojom vnútri som v PRÍTOMNOSTI a MINULOSŤ je NEPODSTATNÁ.
Je to len zhluk lekcií.
Len na jedno si dávam pozor – REAGOVAŤ INAK. A nad problémom, prv než sa spustia myšlienky (o tom, aký je ten druhý zlý), emócie (aká som obeť a ako ma nemilujú), ZAMYSLÍM SA, čo mi tým chce život zdeliť, ukázať, čo sa mám naučiť.
A ja viem čo, vždy ukáže na to, že mám silu kráčať ďalej.
Život je ako mama. Len nás ma tak veľmi veľa, že na to, aby sme objavili v sebe silu, sebahodnotu, odvahu urobiť všetko preto, aby sme boli šťastní, používa tých ZLÝCH.
PS: Prepáčte, že som sa dnes rozpísala ;D
Gaia Natura
Sorry, the comment form is closed at this time.