Sloboda a slobodná vôľa

Sloboda je konanie v prítomnosti, reagovanie na situácie a podnety, na základe našej slobodnej vôle a nie na základe viny a strachu. Takže sa dá povedať, že slobodu a to pravú, môže mať len človek, ktorý nezvažuje svoje konanie na základe minulosti a zo strachu z budúcnosti. Nemyslí, ale ROZMÝŠĽA, je si vedomý následkov svojho konania.
Sloboda neznamená, že si môžem robiť čo chcem a správať sa k ľudom ako chcem. Ani druhá polarita nie je správna, čiže: nemôžem v žiadnom prípade robiť čo chcem a musím sa k ľudom správať na základe názorov, presvedčení, skúsenosti a podobne – čiže na základe VINY a STRACHU.
Pravá sloboda je: „DÁM SI ŠANCU ŽIŤ PODĽA SVOJEJ DUŠE“. Ja viem, opäť „kamarátka“ myseľ vymyslí tisíc dôvodov, prečo sa to nedá a aké je to ťažké a bude hľadať spôsoby, ako nás učičíkať pohodlím, len aby sme nenabrali odvahu ísť proti strachu a náhodou byť šťastní. Sloboda znamená, že ani naša myseľ, ani naše oči a uši nás nepomýlia. Ak človek 100% vidí, ak 100% počuje – vie PRAVDU.
PRAVDA je SLOBODA.
Ale ak si napríklad v rozhovoroch s priateľmi blúdime vo svojej mysli a nevidíme a nepočujeme, čo nám chceli povedať (alebo zatajiť =) ), potom sme zmätení a opäť len myslíme, čiže nevieme a strácame slobodu. Pretože slobodne sa môže chovať len ten človek, ktorý vie ako sa veci majú a neporušuje spoločenské normy, len ukazuje, je príkladom, že ísť sa dá aj inak.
Slobodná vôľa, tak tú málokedy uplatníme, pretože máme vo zvyku, buď rozhodovať sa rýchlo – na základe emócií, alebo príliš pomaly – na základe myšlienok (strachov, obáv).
Slobodný človek, so slobodnou vôľou, volí za každých okolností sám seba. Čiže napríklad, nepodlieha funkciám, ktoré mu dala spoločnosť, do ktorej sa narodil. Vieme, že každá funkcia má povinnosti, ktoré má spĺňať. Týchto funkcií máme v našich životoch niekoľko: syn, dcéra, matka, otec, brat, sestra, šéf, zamestnanec, priateľ, priateľka… a každá funkcia má svoju protifunkciu. A na nás, je tých povinností a tlaku priveľa. Na základe nich, automaticky nevolíme sami seba, ale rozhodujeme sa podľa toho, čo sa od nás očakáva.
Sloboda je aj to, pozerať sa sám na seba, ako na človeka a nie na stroj vykonávajúci funkcie. Dôležité, aby sme videli pravdu je, pozerať sa tak aj na ľudí okolo nás, nie ako na stroje (pozrieť sa na manžela/manželku, nie ako na funkciu vykonávajúcu povinnosti voči nám, ale ako na človeka, ktorý môže byť unavený, zabudnúť, proste len tak byť). A takto je možné 100% vidieť pravdu 😉.

Príklad: Matka žiada dcéru, aby s ňou skočila na nákup. Dcéra, aj keď v horúčkach a unavená proti samej sebe, ide na ten nákup s matkou, pretože je to jej povinnosť. Celá situácia končí tak, že každá z nich si nesie v sebe veľa zlých emócií a myšlienok na tú druhú. Keby dcéra zvolila samú seba, použila svoju slobodnú vôľu, povedala by : „Mami, veľmi ťa ľúbim, ale dnes mi je naozaj veľmi zle. Ak je to tak súrne, zariadim ti druhý odvoz, alebo to môže počkať do zajtra?“. Potom si obe môžu po nákupe sadnúť, vypiť si spolu kávu, pretože zmizol tlak z povinnosti, obťažovania a podobne.
Sú rady samé so sebou.. a takto by sme mali pristupovať, ČESTNE a ÚPRIMNE, v každej našej životnej „úlohe“ a situácii.