A to je naša myseľ. Názory, presvedčenia, klamstvá, idey, formy, očakávania a z toho vyplývajúce strachy, neistoty a divadlá zakrývajúce naše pravé JA a skutočný život. To znamená byť prítomný a chvíle, ktoré prežijeme, nie si len pamätať v mysli ale cítiť ich po celý život.
Hráme hru s názvom „REALITA“ sami so sebou a ostatnými. Hra „REALITA“ znamená, že naozaj sa tak na chvíľu cítime a naozaj nás tak v realite ľudia vidia a situácie tiež vyzerajú „popiči“, no v SKUTOČNOSTI v skutočnom živote sme osamelí, frustrovaní a neistí.
Keď sme „trendy“ máme sa fajn a sme super. „Zvládam“, sme vyšportovaní a máme super telo. SME IN. Keď je po nás dopyt, sme šťastní.. HOP!! (keď je dopyt po hereckej úlohe, ktorú hráme pre iných aj pre seba). No keď sa opona zatiahne a nemusíme hrať, nevieme čo so sebou, ako herec bez hlavnej úlohy a ozve sa 1000 emócií (vyspíme sa so ženou, mužom, divadlo sa skončí) a v prázdnom tichu seba samého nezostane NIČ, len MYŠLIENKA „super pocitu“.
Ukojíme myseľ, sme super, no v bytostnom vnútri samých seba sme prázdni a spustí sa túžba po láske. CÍTIŤ JU! – žiaľ nemôžeme, pretože herci sa v skutku nemilujú, je to divadlo pre ľudí (a my hráme divadlo pre seba). Každý túži byť milovaný a úspešný, no namiesto toho aby sme niečo preto urobili, alebo sa aspoň zamysleli ako sa dá za tým kráčať a kde hľadať, zas a znovu začneme len hrať.
A prečo je to tak? Pretože máme oči a myslíme si, že vidíme, no v skutočnosti nemáme a stratili sme VHĽAD. Keby sme vhľad mali, videli by sme aké zúfalé karikatúry lásky vytvárame a že nie sme milovaní, len je dopyt po našej hereckej úlohe (úspešní, nad vecou, vyšportovaní, krásni ,múdri, sexi, vzdelaní ).
Nie je to vyčerpávajúce a nesmierny tlak hrať toto všetko naraz? 🙂
Máme pocit, že vieme – NIE nemáme VNEM a tým pádom ani CIT. Opäť len zhluk emócií a myšlienok snáh a opätovných prehier. Vyhrávame v realite, no v skutočnosti sme na posledných priečkach nášho života. Zbierame 1000ce informácii, zážitkov, peňazí, milencov a mileniek a kde máme to bohatstvo??
Úprimne? V snoch, nádejach, že to príde RAZ a v našich presvedčeniach a klamstvách- „ je mi super a bude mi ešte lepšie“, si neuvedomujeme, že napĺňame deravý džbán. Tieto naše role a klamstvá samých seba nás dovedú k alkoholu, unikaniu pred skutočnosťou, zodpovednosťou, ukájaniu neukojiteľného. Nemáme šancu byť prítomní v našom živote a vedome cítiť samých seba.
Čo tak kráčať za snami priamo?! Možno sú naše sny odvážne a určite naša myseľ nám povie, že sú choré a nemožné. No existuje spôsob ako sa stať pánmi našich životov a tento zhluk 60 000 myšlienok denne umlčať. Pretože my sme sa tu narodili nie preto, aby sme boli hercami, ale preto aby sme si čo najlepšie s kreativitou zrežírovali svoj vlastný život. Čiže máme byť režisérmi, no akosi nám je vštepované vždy to horšie. Poznáte to tradičné v nás „je zle, ale môže byť aj horšie“.
Čo tak uvedomiť si, že môže byť lepšie? Len musíme začať počúvať svoj tichý vnútorný hlas. Potom sa zmenia emócie na city, myšlienky na životnú múdrosť a vedomie, naše telá na prekrásne chrámy, v ktorých je uložená ukrytá a ochraňovaná tá najvzácnejšia a jediná vec, ktorú vlastníme, naše JA, naša DUŠA.
Je to kráľovná nad všetky kráľovné a mali by sme jej dovoliť kraľovať. Náš mozog je ten najúžasnejší komputer zo všetkých – nebol určený na to, aby sme využívali len 8-10% jeho kapacity, aby sa nám hlavou preháňali pochybnosti a všetok ten bodrel, ktorý je vyššie spomenutý. Ale je určený na to, aby nám výborne slúžil a reálne, logicky vykonával túžby duše, pretože duchovno a logika patria k sebe. A naše telá? Sú úžasnými prostriedkami k všetkému, pretože cítiť dotyk je to najkrajšie.
Gaia Natura
Sorry, the comment form is closed at this time.